DIALÓGY so skupinkou

    
Moje dialógy so synom Edmundom....a jeho skupinkou.

To sú moje posledné bolestivé slova na synove psychické nátlaky:

Som už rozhodnutý, pokiaľ sa ešte nedohodneme inakšie, odpredaťTi moju polovicu domu. Pozemok mám vo V. Šariši a keď sa dohodneme, na jar by som sa začal sťahovať. Otec

 

Tu je môj dokument, ako mi je ťažko pochopiť správanie sa Edka a jeho ženy doktorky.

Dňa 13. októbra 2012 13:01, Edmund Capák <capakedo@gmail.com> napísal(-a):

Ahoj Edko.

Zo situácie, ktorú spolu prežívame je vidieť, že ste predsa len ľudkovia napriek titulom, ktoré máte. Je naozaj ťažké sa s Vami stretávať a nie ešte komunikovať.

Mám už veľa rokov na to, aby som sa mohol k tejto životnej situácii vyjadrovať už aj ako odborník. Ospravedlňujem Vás len z jediného dôvodu a to, že gény si prinášame na svet nie podľa vlastného želania ale, že je to zatiaľ osud! (Dnes už je génové inžinierstvo tak ďaleko, že by mohli začať klonovať aj ľudí. Samozrejme, nie takých, ako som ja; -veď predsa nechceme mať raj na zemi, ale ľudkov, aby sa mohli mlátiť, nenávidieť,závidieť, šikanovať. A koniec koncov, veď už národy „najebali“ toľko pušného prachu, že by ta naša zemička mohla padnúť „za vlasť“!

Ste predsa len obyčajní ľudia, ktorí málo vedia ako sa svet správne točí a už vonkoncom nie je vo

vašich silách žiť zdravo, hravo, veselo a tvorivo. A keďže to neviete, tak sa snažíte aj ľuďom vo vašej blízkosti určovať, že by sa mali chovať tak ako vy.

Dialektika prírody určuje zákonitosti. Slabí ľudkovia ich nedokážu prijímať a správať sa podľa nich. Slabí si hľadajú slabých, alebo ešte slabších od seba, aby s nimi mohli manipulovať. Silní by rady žili so seberovnými, ale kde ich hľadať? Príroda zatiaľ vyrába viacej tých nepodarkov. Preto sa ľudkovia nenávidia, podvádzajú, okrádajú, zabíjajú! Ľudkovia majú všetkého plnú prdel, ale nevedia žiť!

Aj u nás je smutno. Aj na kapustníku bolo vždy veľmi smutno a postupne sa aj zo mňa stal smutný, „chorý človek“.

V minulej generácii to bol kapustnícky tatko, čo nás manipuloval, dvíhal na mňa motyku, vyháňal ma zo záhrady a teraz má svoju nasledovníčku -vašu mamu, moju bývalú manželku. Teraz ona „dvíha motyku“ a s tvojou pomocou Edko, ma vyháňa z domu v ktorom som z nej urobil pani Capákovú! Poviem vám len jednú perličku, ktorú som nechtiac zachytil: Malý Edko sa nikdy nehrnul ku kanašskej babke, ale keď mal asi dva roky, tak ho držala na rukách pri okne a on niečo od nej chcel. Ona mu stíšeným hlasom, ale dôsledne povedala: Nebudeš robiť toto čo ty chceš, ale to čo ja chcem! Dieťa bolo ešte skoro nemluvňa, ale si to asi zapísalo do svojej hlávky. To len tak na okraj, „Aby tikla voda“!

Pamätajte, že som si zobral za ženu zlého človeka. Ten teraz určuje stratégiu a taktiku vášho života.

Žite si ho, je to vaše výsostné právo, ale ja som sa od vás odpojil, keď som chcel žiť, „ako zákony kázali nám“! Nič iné som tým nechcel, len si zachrániť vlastný „kožuch“ aj so všetkým čo v ňom

mám.

Teraz je mi dobre, len tú boľačku z duše nie a nie vypľuť!

Marika napáchala na mne a možnože i na vás veľa zlá. Ja som zatiaľ silný a nespadol som „na pysk

do kanála“, ako bolo jej vrúcne želanie.

Ale život rozhodol, keďže som NUMERO UNO žiť sám a pomáhať dobrým skutkom ľuďom, ktorí to potrebujú. To je môj prvotný a výsostný cieľ.

Vám prajem všetko najlepšie, Váš otec.

P.s.: Edík nemôže často chodiť ku kanašskému dedkovi, lebo je „choručký“. Teraz keď príde, tak už len ku „dedovi“. Smutný príbeh ľudkov MUDr, PUDr, FUDr! A chlapček bude ešte viacej „choručky“! Keď bude starší, možnože sa ešte zbadá z tej demagógie a keď nie, tak boh s vami!

Zatiaľ mi nikto neprejavil toľko pozornosti ako môj vnúčik Edík!

Všetko, čo do teraz pre mňa urobil Edík, mám zapísané vo svojich zošitoch, ktoré mu budú patriť zo závetu, keď bude dospelý. Bude môcť porovnávať svoj duševný vývoj a situáciu v našej rodine od kedy som ju založil.

Hračky, ktoré mu tak štedro kupujete slúžia len na odpútanie pozornosti od skutočného sveta. Dieťa potrebuje rozlet. Potrebuje zdravý vzduch, praktický pohyb a spontánny život. Čakal som, že mu to v plnej miere zabezpečíte. Opak je pravdou. Človiečik sa povaľuje po bytovkách, po škôlkach a nemôže vnímať oblohu vo svojich premenách na plno! Potuluje sa po „rekreáciách“,

s prepáčením -žerie pri reštauračných stoloch ako svinka. Dýcha smradľavý vzduch, ktorý vyrábajú široké, hnusné masy ľudkov. A je „chorúčky!“ Mama lekárka, otec inžinier a chlapček? ... má svoju predstavu čo by robil, keby mohol. Má nad sebou masu polo...ov!, ktorý mu určujú život.

Som len kanašský dedo a mohol som mu dopriať všetko čo zdravé chlapča potrebuje. Som NUMERO UNO a takého deda nemôže mať hoci kto! Žiaľ Edka vychováva ulica, bytovka s jej členmi a škôlka.

Edko, veril som, že poznáš v dobrom, aký si prežil život v Kanaši. Žiaľ si len kapustnícky ľudko a teraz sa pohybuješ len medzi spodinou, preto sa už nevieš normálne správať a komunikovať. Myslel som si, že sa poučíš z kapustníckej histórie a že sa s Teba stane Človek, na ktorého budem hrdý a nebudem od Teba počúvať výrazy, ako napr. Si čierny balvan našej rodiny, chorý, nezodpovedný človek.

Edko, mňa takéto výrazy, šikanovania nepodlomia! Som silný a budem ešte silnejší. Neexistuje, aby ma zlomili ľudské handry! Pamätaj si: Ty aj Matej ste boli pre mňa centrom života. Bol som na Vás hrdý!

Prajem Vám veľa zdravia a úspechov v práci i rodine. Nech sa Vám darí.

Otec

 

V Kanaši 13.októbra 2012

 

 Asi za dva týždne prišiel od syna polodebilný mail, bez interpunkčných znamienok.Hanba.!

 

 

Capak	23. nov (Pred 7 dňami)		komu: mne, Edmund

Ahoj otec.

 

Uz niekolko krat som si precital tento tvoj „vylev“ ako aj obdobne nezmysly ktore produkujes na EDO.REVuE. Myslim ze znovu budem pisat zbytocne lebo tvoja schopnost vnimat realitu je zablokovana.

Povazujem za nutne zopakovat a upozonit Ta na niekolko zavaznych skutocnosti ktore ak nepochopis tak sa nase spoluzitie bude dalej zhorsovat. To ze mas dost rokov nie je kvalifikacia na to aby si sa mohol vyjadrovat k comukolvek ako odbornik. Vek je len memento ze cas sa Ti krati a preto by si mal sakramentsky vazit svoje slova a ciny. Sebareflexia Ti uplne chyba.

 

Svojim sposobom zivota a hodnotami si sa od nas ako rodiny, lebo my „ostatni ludkovia“ sme ostali nadalej spolu, strasne vzdialil. Za tu dlhu dobu Tvojho vytrvaleho nicenia vsetkeho povodneho okolo seba takmer nezvratne. Toho zleho v suvislosti s Tebou v podvedomi kazdeho z nas „ludkov“ uz je tak vela ze takmer dokonale vytesnilo vsetko dobre co bolo v kratkom useku tej lepsej minulosti. Naozaj nechodim tam kde som mal kedysi domov s radostou. Chodim tam s napatim a ked Ta stretnem nie je mi ani veselo ani do smiechu. Je mi len smutno. A to nie je genmi, to je negativnymi spomienkami aj smutnou pritomnostou. Ano, je v Kanasi smutno Tvojou zasluhou. Ty to nevidis ale teraz Ty si tym „kapusnickym tatkom“. A rac sa rozpamatat ako to fungovalo v rodine Tvojich rodicov. Dost som sa napocuval Tvojich pribehov z detstva o „opitom oteckovi“. Aj som mal cest osobne.

 

Teba z domu nikto nevyhana. Ty sam neustale vymyslas sposoby ako prist aj o to posledne co Ti ostalo alebo vymenit za vzdy nove a nove preludy. Mal si uz v zivote tolko vseliakych somarin a vzdy si potreboval nove a nove „hracky“. Ja nie som milionar aby som mohol minat peniaze Tvojim stylom. Ale ak na to mas, prosim. Nie je to tak davno co si nas nutil zobrat si pozicku na MAZDU hoci teraz si mi do oci tvrdil ze si to myslel obrazne a hodila sa Ti do basniciek. Ty si uz aj bezcharakterny klamar. Ty si uz jeden uplne novy traktor mal, predal si ho, preniaze sa rozkotulali a teraz zase tuzis po inom, japonskom traktore.

 

„Ale život rozhodol, keďže som NUMERO UNO žiť sám a pomáhať dobrým skutkom ľuďom, ktorí to potrebujú. To je môj prvotný a výsostný cieľ.“ Takze my, Tvoja pokrvna rodina pomoc nepotrebujeme. My sme tu len na to aby sme Ti zabezpecili servis okolo domu, postarali sa Ti o „exmanzelku“ a doplnali Ti plynule financie aby si sa mohol venovat „hrackam“ a pomahat inym ludom, pripadne dalsim 2 – 3 priatelkam v okoli. Ano to bola chyba co sme v zivote urobili ze sme na Teba brali privelky ohlad. Odbremenovali sme Ta od kazdodennych povinnosti. Uz desatrocia zijes z roznych dochodkov bez nutnosti kazdodenne vstavat do prace a zarabat si na chlieb. Lebo na ten sa Ti uz desatrocia skladaju po halierikoch „ludkovia“, aj tvoji synovia a ich partnerky ktorymi tak pohrdas. Tych 331€ mesacne sa Ti „nepreklapa“ na ucet z neba. Skladame sa Ti na nich vsetci „ludkovia“. Keby si musel denne prekonavat vsetky povinnosti ako „ludkovia“, nemal by si cas a sily ani na priatelky, ani na „hracky“ a bol by si rad ze sa dovlecies domov a do postele. Lenze Ty si nevdacny chrapun. A kym toto nepochopis, nenajdeme mile NUMERO UNO spolocnu rec a musis zit sam a casom mozno este viac sam. To ze si mna alebo kohokolvek „vydedil“ je uplne bezpredmetne. Nic z Tvojich hmotnych statkov nepotrebujem. Nic si mi nedaroval. A to ze si mi nieco predal je len preto aby som o peniaze ktore zo mna neustale tahas na daromnosti uplne neprisiel. Aj tak to predane stale uzivas Ty a nie ja. Ja mozem tak akurat prist „pokosit“.

 

Otec, uz som Ta niekolko krat varoval ze pri Tvojom vztahu knam, pri mienke o nas a obraze aky o nas vykreslujes nie som ochotny nechavat Boba pod Tvojim vplyvom. Uvedom si ze nemozes do nekonecna „vyzierat len hrozienka“. Nie je mozne aby si sa zbavil formalne rodinnych zavazkov, aby si nas ponizoval „vydedovanim“ a na druhej strane ocakaval ze Ti kazdy vikend prinesiem „hracku“ vnucika a nechal ho napospas Tvojim naladam, predstavam a nazorom. To je moj syn a moja zodpovednost. Nemam zaujem ho vystavovat intrigam a vplyvom cloveka ako si Ty.

Edko je normalne obcas „chorucky“. Je ovela zriedkavejsie chory ako som bol ja alebo Mato a nikto Ti to nevycita. Nemal chvala bohu ani uraz pred akym si neuchranil napriklad Mata. Bola to Tvoja nezodpovednost. A nikto Ti to nevycita. Zubky ma biele ako perlicky bez jedineho kazu vdaka jeho mame zatial co ja a Mato ich mame ako po bombardovani. A nikto Ti to nevycita. Zijeme v bytovke lebo pracovne sme tak vytazeni ze rodinny dom by bol pre nas na pritaz. Mam dost povinnosti sa starat o Tvoj dom aby neschatral uplne a nepohltila ho burina. A nikto Ti to nevycita. Ale tie peniaze ktore na ukor vlastneho zivota, az zdravia zarabame Ti nesmrdia. Hracky mu kupujeme rovnako stedro ako sme ich dostavali my. Edka nevychovava bytovka a uz toboz nie ulica.

 

Skoda ze si sa Ty nepoucil zo zivota Tvojich rodicov alebo svokrovcov. Ze si zopakoval vsetky ich chyby ako hlupak. Ano, „Si čierny balvan našej rodiny, chorý, nezodpovedný človek.“ Take zvasty ako Ty aj Matej ste boli pre mňa centrom života. Bol som na Vás hrdý! si strc za klobuk. Aj my sme boli na Teba hrdi ale na rozdiel od Teba do poslednej chvile sme sa snazili zachranit nasu rodinu a pomahat Ti az kym si uplne nestratil sudnost a nestal sa NUMERO UNO. Teraz mi je Ta uz len luto lebo nevies zit. To ze si Ty takmer zruinoval celu svoju rodinu, ze Ty balansujes na hrane kedy sa z Teba stane bezprizorny bezdomovec neznamena ze aj ja sa necham znicit. Nenecham sa uz dalej vydierat. A budem nekompromisny. Nebudem tolerovat uz ziadne tvoje „roztopase“. Ty uz onedlho budes zase potrebovat nasu pomoc ale nie vo forme peniazi na stvorkolku. Tak by si sa mal zacat znovu sukat do ludskej koze.

 

Naozaj nechodime do Kanasa koli Tebe. Keby tam nebola mama nikdy viac by som Ta nepotreboval vidiet. Je mi luto ze dalsie decko ma deda hlupaka a bude cim dalej tym viac chapat aka situacia je na „kapustniku“. Naozaj je mi to luto lebo viem ake to je.

 Aj ja Ti prajem vela zdravia. Potrebujes to. E.

 P.s.: A neotravuj ma už takto napísaným štýlom, bez interpunkcie. Ako keby si bol najvýznamnejší mongoloid!

 

Otvorený list. 12.decembra 2010 10:34

Vážená Marika,Matej a Edko.

Momentálne je pre mňa nutnosť obrátiť sa na Vás touto formo.

Za určitý čas, dajme tomu od rozvodu s Marikou - Vašou mamou- sa hromadia problémy, ktoré tým že sa neriešia, alebo riešia len povrchne, zhoršujú kvalitu môjho života. Rozvodom, alebo lepšie povedané rozchodom by sa mala kvalita života zlepšiť, pokiaľ v tomto procese nežijú ľudkovia. Toto pomenovanie je špecifický moje, ale predpokladám, že mu rozumiete. Sú problémy, ktoré sa musia riešiť v rámci optimalizácie života a sú pseudoproblémy, ktoré vyrábajú ľudkovia. Vymyslené problémy v rámci hesla, čím horšie – tým lepšie.

Rozhodne nepatrím k tým, aby som sa vyžíval v podobných aktivitách. Mám dosť životných skúseností na to, aby som si vytváral optimálne a i optimistické prostredie. Mám životné skúsenosti, ktoré chcem využívať hlavne k zabezpečeniu zdravého životného štýlu, ale hlavne -pokiaľ mi zdravie slúži – na zdravú a tvorivú prácu! Som presvedčený, že si nezaslúžim také chovanie voči mne, aké mi doteraz preukazujete.

Ostatný problém, ktorý ma vedie k tomu, aby som s Vami začal komunikovať písomnou formou je chovanie bývalej manželky Márii. Od incidentu s „krádežou jabĺk“ som s ňou prerušil verbálnu komunikáciu. Nedovolím, aby ma niekto v mojom dome nazýval zbojníkom. Ako k tomu incidentu prišlo nemienim teraz rozvádzať. „Všetko nájdete na webe.“

Druhý problém o ktorom som sa dozvedel až zo zdrapu papiera zastrčeného medzi dvere so žiadosťou o zaplatení dane z nehnuteľností. Kópiu listu prikladám. Keď som zisťoval problém na MsÚ, bola mi ukázaná žiadosť, že platcami dane budú ing.Matej Capák a Edmund Capák s mojim podpisom o ktorom som nevedel, že som taký dokument podpisoval. Chcel by som vedieť, ako k tomu podpisu došlo.

Detaily o mojom spolužití s Vašou mamou spomínam vo svojom spomienkovom liste pod názvom Medzi nebom a zemou. Časť nášho spoločného života ste mohli len intuitívne vnímať a časť života už vnímate ako dospelí ľudia. Keďže som taký, aký som a aby som sa sám definoval, čiže Numero uno a ešte presnejšie ako hyperaktívny človek, mal som vždy nadhľad nad vecou. Som životný optimista a z toho vyplýva že mám obrovské možnosti tolerancie. Až do posledného incidentu som toleroval maminu úskočnosť, ktorá sa s rokmi začína prejavovať až zákernosťou.

Mám svoje roky a sám seba sa pýtam, dokedy dokážem bez ujmy na zdravý tolerovať tieto zlé vlastnosti Vašej mamy voči mojej osobe?  I ja mám svoju hranicu, za ktorú moja tolerancia nemôže ísť. Denno denne som jej ponúkal spoluprácu a priateľstvo, ale vždy to skončilo nejakým úskokom,alebo komplotom. Za desať rokov života s Marikou mám vo svojom denníku a vo svojich nahrávkach desiatky škaredých dialógov a osočovaní mojich najbližších.

Žiaľ, z roka na rok sa viacej charakterovo približuje svojmu tatkovi a neviem – neviem, ako to je s Vami, chlapci moji. Keby to bolo opačné parte, t.j. Ja by som bol žena a Marika muž, dopadol by som podobne, ako moja svokra -Anymama. Spoliehal som sa, že raz budete dospelí a že sa dokážeme v pohode porozprávaťa aj takto žiť. Zákernosťou a silou sa nedá nič vyriešiť, skôr všetko zničiť.

 

 

 

 

.