I. Májová cigánka 1.mája 2002

1.mája 2002 MÁJOVÁ CIGÁNKA.

Čierna a kučeravá.

Záplava iskričiek v očiach.

Smiech na perách.

Modulovaná.

Vysokofrekvenčná.

Krásna.

Hriešna.

Bez vedomostí o rajských plynoch.

„Mám ťa rada! Si nekonečne plachý. Ani muške neublížiš. Si taký...Onakvý...z akordami nehy. Farebnej polarity...Si,si!“

Na voňavom ohanbí vietor sa pohrával s jemným páperím.

Na Venušinom pahorku sa pripravoval majáles.

Vedel som, že mi cigáni. Úsmev a biele zúbky prezrádzali dobrovoľnosť omylu. Záplava bielych kvetov čerešní lemovala cestu -do Raja.

Bol máj a s temperamentnou cigánkou som bezstarostne šiel po trávnatom koberci. Nebo modré. Modrejšie, ako najmodrejší smaltovaný hrniec mojej starej mamy, Dorotky.

Na vrcholku javora sedel ulietaný drozd.

...a moja čierna, kučeravá mi neustále švitorila:“Ľúbim ťa a rada mám aj tvoje farby na obraze.“

Skvelá Májová fantázia!

Viem, že je cigánka.

Ale v máji, keď sa všetko točí okolo slnečnej sústavy, to nemá chybu!

Aj vtáci vymýšľajú.

Aj motýle sa milujú a ja ľúbim ženu, cigánku.

Stokrát prežívam nekonečnosť v roztancovanej Šarišskej krajine. Rákoczyho stromoradie rozvoniava v mojej strapatej hlave. Oslávil som aj všadeprítomný Prvý máj. Naozaj je sviatkom práce. Nekonečnej. Poctivej. Každodennej pracovitosti. S úmyslom zveľaďovať novorozkvitajúci život v prírode.

Bezdomovci si sušia svoje uzimené tričká a „kočky“? V krátkych sukničkách, v ktorých vyníkajú jemne prekreslené kolienka a boky, rozihrané májovou každodennosťou - túžia po nehe. Po láske nebeskej.

Po údolí sa valí smrad zo záhrad, kde minuloročné lístie tupí záhradkári opekajú!!! Ich mozgové závity nepoznajú súcit s prírodou.

Ale: Máj splaví všetkú špínu a do úžasú nás rozkvitnuté stromy privedú.

Moja krásna cigánka sa na mňa usmieva. Jej líčka prezrádzajú odvekú ťúžbu po nehe, láske a kráse. I napriek tomu, že jej neverím, jej pri plnom vedomí vravím: „Milá, krásna, usmievavá. Si úžasná!“