Napísané pred voľbami 2010. A teraz, pred voľbami 2012.

Napísané pred voľbami 2010.
A teraz, pred voľbami 2012.

    My myslíme, ale sa mýlime. Odmykáme, zamykáme. Šmýkame, žmýkame. Mydliny dali omylom do pomyjí. (Fragment z mnemotechnického  vyučovania vybraných slov, ako ich spracovala moja maminka učiteľka, na začiatku päťdesiatich rokov.) Bolo to ešte v období, keď sme sa učili komunistický myslieť, žiť a pracovať. Myslím si, že tieto slová  vystihujú situáciu vo voľbách do NZ, pri referende a pravdepodobne bude to tak i pri komunálnych voľbách.

    Čas pokročil. Sme na prahu tretieho tisícročia v znamení digitalizácie. Pomocou Hubblovho ďalekohľadu, umiestneného na kozmickej stanici, predstavte si ľudkovia Boží, pozeráme sa až na okraj vesmíru. Chceme preliezť cez čiernu dieru, znovu -do minulosti.  A... štyridsať päť percent masy už v minulosti žije a chce ju znova voliť. Aký to dar nebies! Aký to dar od Boha!
    Prečo to spomínam? Mám skúsenosť, že len päť percent našej populácie vie o čom hovorím a zbytok populácie nepozná ani znenie zákona o Základných ľudských právach. Zákon o premene energii.

Pavúk.
Som si istý?
Som pavúk!
Zavesený na niti spomienok visím, uviazaný na krehkej pavučine. Pozerám sa na dno svojho podvedomia. ...korene všetkých vojen súvisia s delikátnosťou nášho ducha. Mucha má viacej poznatkov o svete, ako žena v rozkvete. Ako muž  vo fraku, priviazaný o pupok  s misou kaviára.
Som pavúk ! Môj pravnuk tiež sa rád hojdal. Visel  na lane, ktoré je konštrukčne zhodné s lanom, na ktorom ja dínom - dánom tancujem. Každý deň. Remeň tlačí ľadviny a bolí celý bok.
Na zadku sedieť neviem, a preto lietam z kvietka na kvietok. Môj padák sa vznáša nad krajinou, kde zajtra je už dávno včera. Z večera do rána sa ochladilo. Posledné astry pobozkal mráz na čelo. Nás nechal na pokoji. V Kanaši je predsa stále teplo. Niekedy až horúco!
Som pavúk! Môj dedko nemal všetkých doma. Stále sa obzeral. Raz hľadal maliny, za rána schádzal do doliny. Šedá hmla prikryla všetko svinstvo a on sa veľmi tešil zo života.
Druhý raz vyrezával pekné hrebene. Korene môjho i jeho bohu vzdania sú ľahko dešifrovateľné. On visel - Ja visím! Nie som strašiak, ani neznaboh. Len na lotroch sa usmievam. Nevedia, kde majú predok a kde zadok.
Tretíkrát už nevydržal. Namieril a ... Trafil do čierneho. Z môjho detstva ostali neopakovateľné spomienky.

Som si istý!?
Nebudem dobrý, nebudem.
Modlím sa od rána do večera. Vrana kráka: Krá,...krá,...krá! Nepoznám, koľko je dvakrát dva. Rád sa vyberám s čertom opreteky. Na bielej košeli mám fľaky od ružu mojej družičky.
Denne dávam do vázy čerstvé kvety pre ženu, ktorú mám rád.
Poznal som Adelu. Usilovná a milá bola. Ako včielka medonosná. Dobrý čaj vedela, ...ale mi nedala z toho svojho chleba voňavého.
Rád lietam. Aj dnes som zaletel do lesíčka jesenného, nabažiť sa „nesamovitých“ farieb.
Aj Magda má. Ale mi nedala, lebo vedela, že mám rád tú, ktorá je tu.
Nebudem dobrý, nebudem.
„ Hoc me porežu na buben. Na bubne budu bubnovac, budzeš ti mila banovac!“
One, duo, tré... V prírode sa to hemží. Život sa prelieva z koryta Dzikova, do Rajskej záhrady. Záhady s láskou neprestanú. Len zo Strany do Strany prestupujú a kujú pikle vykastrovaní samci.
V rámci kultúrneho leta, som poznal kus sveta a jeho odtiene.
Milovať budem blížneho svojho a jeho ženu Helenu. V mene Boženky sa uložím na odpočinok po dobre vykonanej práci.
Hlupáci pri práci fajčia a pijú a ja pre svoju milú píšem verše.
Žijem o chlebe a vode.
Milujem ženy, slnko a kvety.
Viem, že dva svety neprežijem, a preto: Nebudem dobrý, nebudem. Len Báseň na každý deň napíšem.

Som za !
K slzám ma dojala póza, ktorú vystrúhali strojníci umenia. Nevedia kosu naklepať, ale trepú teoretickú marmeládu o -izmoch, o stĺporadí v perspektívnom zobrazení.
Psy sa ženia.
Dujú čudesné vetry.  Trepe sa dva na tri o teórií umenia. Z dejín už ostali len franforce.
Každý je slávny, kto nosí imidž súčasnosti.
Myšlienky našich predkov nemá kto opatrovať.
Mladí sa učia obcovať. Starí docenti sa zabudli radovať.
Z maličkosti je poskladaná celá teória nášho života.
Bohabojní a pracovití ľudia nevedia ukladať kameň ku kameňu.
Na teologickej fakulte si mladí dávajú šiť na mieru kutne zo saténu. Život im uniká pomedzi prsty. Udeľujú sa nové tituly profesorov teológie.
Pripravujú sa nové orgie z ideológie. Kresťanstvo mocnie. Mohamedáni sa trasú.
Generáli i ministri cestujú do Dalasu, preveriť svoje kontá.
Veda a umenie dýcha pravidelne.
Ráno sa pripravujem pracovať a večer hodnotím.
Pohol sa svet aspoň trochu dopredu?
Kňazi  a veľkňazi ohlupujú. Veriacim sa podlamujú kolena.
Tento svet si žijeme , keď vieme, každý po svojom! Na druhom svete nás čaká vykúpenie.
Bandita, zbojník i strojník.
Učiteľ, šuster , mučiteľ.
Kazateľ, zdierač a paroháč.
Trubadúr, Mečiar a Slota, budú sa tlačiť okolo plota o rok, či o dva, do neba.
Za doláre a za marky, súdruh Peter im otvorí brány nebeské. Pod baldachýnom neba budú sa vyvaľovať. Chudáci dôchodcovia a prababky demokratky budú im masírovať unavené hnáty. Cez ostnaté drôty budú sa pozerať plebejci a bezdomovci. A spoza plota budú im vykrikovať krátke správy SMS:
Vy hajzli smradľaví. Parlamentní lovci, - posranci!
V mene ústavy kradnete ľuďom hodnoty ich mozoľnatých rúk.
Ešte dva kroky urobíte a do prepadliska dejín sa dostanete!
Smetie sa musí pozametať.
Pracovitým ľuďom sa hnusí, ako sa vaše zbedačené kostry potulujú po tom krásnom svete. Umenie žiť a tvoriť, musí zvíťaziť!
Bundáš bundu oprašuje. Šofér duje do bavoráka. Vezie po diaľnici vtáka. Ochranka si šňupe konope. Holohlaví sa tešia na výplaty. Robotnícka trieda, roľníci a pracujúca inteligencia bojuje za lepší zajtrajšok!
Šok som dostal.
Každý hňup sa chce zabávať do rána v kasíne u Havrana. V parlamente sa hlasuje o novele zákona. Zákonnica si práve zvlieka sukničku a korzet, aby si uvolnila skrehnutý pupok.
Z Kanaša je na skok do Bratislavy.

Som za !  Rozuzlenie...
Náčrt problému: Skoro z rána som naviazal spojenie. Moje meno znelo stroho: EDO!
Každý tretí pozná problém navliekania nite cez ihlovú dierku. Dám ruku na to, že sa to dá i nedá vložiť do súvisu s písaním básne.
Edovi sa tlačí slnko do dverí.
Problém rozložený do dvoch častí: Prvá časť obsahuje východisko.
Slovo Edo môže znieť, ako oslovenie i ako významová súčasť začiatku básne.
Dve samohlásky a jedná znelá spoluhláska evokuje spojenie na zafarbenie začiatku básne, hoci je DO priradené k samohláske E. V spojení EDO tvorí zvučný začiatok básne. Stačí premeniť samohlásky na EDEN, vznikne námet na úžasnú báseň o Raji, Ktorá sa dá rozviesť do niekoľkých samostatných kapitol.
Zmena na EDENKO navodzuje  vznik nového názvu. Evokuje tak apoteózu na novú koncepčnú skladbu. Môže byť zbavená vecnosti a môže pôsobiť imaginatívne.
Rôznorodo, samoúčelne nezanikne, pretože pri zrode je problém a ten evokuje tvorivú zložku autorovho úsilia. Bez začiatku osvojenia si vnikania do zložitosti kompozície, niet tvorivých popudov. Začiatok emotívností podnecuje zložku tvorivosti, ktoré navzájom vytvárajú atmosféru vznikania diela. Literárneho, alebo aj iných druhov umenia.
Hovoril som o náčrte problému. Žiaden z tvorivých postupov, bez intuitívneho náčrtu východísk nie je dostatočne silný na estetické, alebo presnejšie: Umelecké stvárnenie.
Emil Fila vo svojej eseji o napätí ducha, spomína prvotný impulz, ako východisko: Imaginatívny bod, ktorý vytvára predpoklady pre traktovanie obsahových zložiek diela. Spomína pri tejto príležitosti Edgara Allana Poa, ako pripravuje sujet básne, niekedy v obrátenom poradí. Vymodeluje hrdinu a potom komponuje dej. V iných postupoch, rôzni autori pripravujú cieľavedome kompozíciu, hoci aj s iracionálnym podtextom.
( Záznam myšlienok, počas letu do Hamburgu.)

Som za!  Medzihra.
Tri a dvadsať ranných vlakov odišlo z nástupišťa číslo dva.
Hra na slepú babu pokračuje.
Čudne sa sedí v kupé.
Pri okne vymaľovaná dáma.
Na rozporku mu chýba jeden...! Asi - ...gombík.
Pri dverách kinká stará Randačka.
Mám smäd a chce sa mi čurať.
Na chodbe sa musím prešmyknúť okolo každého zadku.
Slečinky pri každom kontakte jemne prirážajú.
Vlak si monotónne hudie svoju melódiu.
Frajeri sprejeri ešte aj toaletu náležite vyzdobili.
Hovorím: Tri a dvadsať ranných vlakov odišlo z nástupišťa číslo dva a ja v sparnom lete sa nemôžem dočkať konečnej stanice.
Spomínam si: Pred niekoľkými rokmi som takéto cesty absolvoval autom.
No nie autom, ale s Trabantom!
Dnes je benzín lacný len pre poslancov a pre kontajnerovú vládu.
( Záznam myšlienok cestou vláčikom, do Bratislavy. Hlavného mesta .)
Som za!  - Myšlienka mi uniká.
Pokračovanie medzihry nevybočuje z rámca môjho tvorivého postupu. Zámer, pokračovať v rozvíjaní hlavného sujetu potrebuje primerané podmienky pre tvorbu.
V tomto prípade, myšlienka mi uniká. Je tu možnosť priamej imaginácie na ktorej sa dá využiť celé množstvo zrelých, overených postupov.
Spomeniem jeden: Polnočná pi.- oprava.
V prepadlisku blúdiacich svetlo nosičov, pozorujem prápor práporčíkov. Náhly výbuch zaženie všetkých do krytu. Skryl som sa aj ja. Za múrom počujem nárek nedonoseného dieťaťa.
Niečo tu nehrá ! Niečo nie je v poriadku. Situácia ma núti preveriť podozrivé stonanie. Konám rýchlo, podľa možnosti uvážene. Je to plač novorodenca. Matka leží mŕtva. Sotva viem v tej chvíli konať rozhodne a hlavne produktívne.
Rota práporčíkov vychádza. Signalizujem vážnu situáciu.. Prichádzajú. Nakladáme unavené, meravé tielko do vozidla pechoty. Všetko sa odohráva pod rúškom tmy.
Stony. Hukot vozidla.
Dva diametrálne odlišné zvuky, v danom prípade obidva kvílivé. Situácia vážna. Priznávam: Vojna, je vojna!
Kto nepoznal, ako sa otrasie zem po výbuchu granátu neverí, že človek je z ocele, - keď prežije túto krutú chvíľu.
Prerušujem v tejto chvíli rozprávanie, pretože: Myšlienka mi uniká!
Zaniká jedná fáza spomienok, ale príval aktuálnych myšlienok sa vlieva do mysle. Myslím v danej chvíli na priateľku, s ktorou nejedno stretnutie bolo milé. Intuitívne sme sa rozhovorili o princípoch tvorivého rastu.. Je to téma aktuálna, ba v tejto chvíli a v tomto období naliehavá. Aby sa o nej hovorilo súvisle. S gnozeologickým aspektom na poznávanie priamych súvislostí rozvoja princípov tvorby.
Je to oblasť priam predurčená na akceptáciu v súčasnom chaotickom svete.
Veda, technika a umenie produkujú nové poznania a prax neakceptuje v plnom rozsahu výdobytky daného stupňa poznania.
Hovorí sa o retardačnom období vývoja. Prax zaostáva za novými možnosťami exaktného poznania.
Syntéza nových možností, mala by v tomto období priniesť nový pokrok v každej oblasti. Vierohodne je to dokázateľné vo výtvarnom umení. Všetky nové premisy majú jedno spoločné: Neoverené postupy. Chaotické, neprincipiálne tvorenie novej reality. Zamerané viacej na efekt, ako na nové formy a ideové zamerania.
Hľadanie v tejto oblasti predpokladá, vysokú profesionalitu a dokonalé ovládanie špecifických problémov tvorby.
Keď tvorba neobsahuje tieto atribúty, nezasahuje do jadra problému, ale formálne odráža povrchný stav vecí.
8.2.2001
 
Úryvok z knihy: Edmund Capák. GEROK.
www.edorevue.webnode.sk
www.galeria-edo.webnode.sk  
www.capakedo.szm.sk