Z cyklu: Báseň na každý deň 2002

PÚPAVA...

 

Do prava cesta lesom vedie.

Vľavo záľaha žltých hlavičiek usmievavých.

Tých pravých anjelov som nevidel,

ale zlaté slnko v tráve som už ovoňal.

 

PODBEĽ...

Potok spieva svojú melódiu.

Na vlnkách sa hojdá kŕdeľ zlatých kačičiek.

Na brehu sa usmieva - šťastný podbeľ.

 

Záružlie...

Má ho každá! ...mladá dáma za klobúkom.

Pozorujem.

Stojím bokom.

Šťastie sa na mňa usmieva.

Mám prievan v duši.

Apríľová vlna šťastia sa prelieva.

Očarený jarnou nádherou, spievam si pieseň.

Do kroku!

 

SLNKO...

Na modrej oblohe.

Vysoko nad hlavou.

Obláčik biely ľahúčko pláva.

Slnko sa usmieva.

Slniečko svieti.

Sláva!

Májová tráva puká.

Život nám otvára brány.

Chystá sa oslava.

Les nás pozýva: Na majáles!

 

ZLATÁ JAR

Kuriatka žltúčke k sebe sa túlia.

Deti sa hrajú.

Lastovičky nacvičujú nové akrobácie.

Ponárajú sa do modrej oblohy.

Radujú sa, že už sú tu.

A slnko sa gúľa.

Vietor si vyhráva novú a nežnú,

jarnú melódiu.

 

TAK - TAK...

Na oblohe sa zjavil mrak.

Zafúkalo od juhu.

Na prahu nového tisícročia

padal Zlatý dážď.

 

JARNÝ DÁŽĎ...

Žltý a voňavý.

Padá do trávy.

Na stole dôstojne rozvoniava.

Riava života sa rozkotúľala.

Dievčata spievajú.

Vtáčatá s radosťou stavajú hniezda,

pre nové pokolenie.

Kukučka kuká.

Ja šetrím zlatky pre svojho vnuka

a zlato nám padá do náručia.

Auta hučia.

Katalizátor narieka od presily koní.

V zákutí, pri Dzikove,

usmieva sa na mňa Zlatý dážď.

Padá!

Leje sa žltá nádhera.

Z ich zlatého tela,

práve vyletela včielka medonosná.

Kukučka kuká!

Svoje jarné: Kuku. Kuku.

Sedím si pod bukom a počítam,

koľko krásnych kuku

ešte mám pred sebou.

Hádam?

...a lastovičky krúžia.

Svoje prvé, jarné piruety.

 

Z cyklu: Báseň na každý deň.

 

 

18.1.2010

 

V prítmi noci

Dookola všetci spia.

Ja a môj pes Nero rozmýšľame.

Máme ešte zajtra na slanú vodu?

Bude ako nebolo!

Nero veselo žmurkne

a mne sa v hlave rozjasní.

V prítmi noci rozmýšľame,

komu zajtra pomôcť máme.

Všetko čo máme - rozdáme!

I strane.

I vláde.

A aj parlamentu.

Môj pes Nero i ja sa dobre mame!

Nehráme hru vabank.

Postupujeme po mínovom poli.

 Pomaly... Dôstojne... Isto!

V prítmi noci, keď všetci spia,

my: Môj pes Nero a ja,

prikladáme do pahreby,

polienko za polienkom.

Dúchame a dúchame,

- až sa nám ohník znova rozhorí!

V prítmi noci,

keď všetci spia,

my: Ja s Nerom, spolupracujeme.

Veď predsa vieme,

čo chceme!

 

 

Pred búrkou.

Tak sa mi marí, že z tejto búrky neudrie hrom do mojej hlavy.

Mám správy, že všetci ľudia vedia, ale nepovedia, -ako na to.

„Dosť bolo kokotov“!

Nevládzem už cez to blato preniesť nikoho.

Mám za to, že po búrke slnko zasvieti.

Deti sa budú radovať, že môžu preskakovať kaluže, a ja?

Z kaluže, do blata?

...hovoriť je striebro a mlčať zlato!!!